... vraví sa, že umenie je obrazom doby. Vravím, že umenie je obrazom duše.
Vraví sa, že najdôležitejší je obsah, štýl je druhoradý, povrchný.
Vravím, že k obsahu človek prichádza vždy neskôr. Prvý je efekt a tento efekt, s tým ja pracujem. Ale obsah zo mňa spraví toho na tej dobrej alebo na tej zlej strane. Bez efektu to je však ako život bez emócií. Skĺbením efektu a obsahu som vytvoril epičnosť.
Epičnosť je vytvorením nového sveta alebo nadviazaním na predchodzích umelcov, možnosť vytvárania nových obrazov a symbolov. Akiste ide o momenty prekvapenia, kedy nastáva zdanlivo nelogický zápas. Dobro vystupuje ako zlo, zlo je len stereotypom, na ktorý som si navykol. A nakoniec logické rozlúsknutie, kedy zastáva mozog nad genialitou plánu hlavného hrdinu.
Všimnite si jednu vec. Píšem o sebe, nie o vás. Práve preto si zo mňa vezmete inšpiráciu. Z jednej strany ide o pýchu, z druhej o závisť. Keby Ježiš kázal druhým ľuďom, aby sa nechali ukrižovať za neho, nemali by ho ľudia až tak radi. Spravil to však sám a preto druhých inšpiroval. Aké kázal učenie, tak sa správal. Čo z toho plynie? Dávanie inšpirácie. Ľudia nenávidia pokrytcov. A zase: ľudia sa veľmi radi vyhovárajú na „ľudí". Keby som Ti priložil pištoľ k hlave a povedal, že ak si do polroka nesplníš svoj sen, že Ťa zabijem, zabijem Tvoju rodinu, deti, manželku, sestru, brata, matku, otca, psa a mačku ... prinútilo by to konečne niekoho niečo spraviť? Práve vďaka lenivosti ľudí zrejme niektorí majú radi, keď sa voči nim postaví nepriateľ, ktorý je pritom ich najväčším priateľom, bez ktorého by nerobili také vznešené a dobré veci. Len vďaka lenivosti.
Vraví sa, že umenie je obraz doby, krajiny v ktorej žijete, spoločnosti, tohto všetkého, čo vplýva na dušu. Je to pekný a zaujímavý zápas. Mám rád zápasy. Milujem (ne)priateľov.
Je mi preto smutné, že mojím umením je odraz skepticizmu, sarkazmu a cynizmu, pýche preoblečenej v nekonštruktívnom výsmechu, vlastne: blbosť. Preto mi je ľúto, že väčšina mojích nepriateľov mi nesiaha ani po členky, práve preto sa s nimi do súboja nedostanem, práve preto budem blúdilcom po prázdnych uliciach, kde v tichu začujem inšpiráciu, ktorú za bieleho dňa udupú davy, na ktoré sa tak radi moji nepriatelia vyhovárajú. Bojujem proti vlastnej závisti. Ak by som stále závidel, nikdy neprinesiem epičnosť, dar, efekt a obsah v jednej osobe. Viem, že je chyba vo mne, že ja niesom ľudstvo, som človek.
Vravím, že umenie je obrazom duše.
Moje skutočné poslanie je poradiť niekomu, o kom nič neviem. Nehľadám v ľudstve, hľadám v človeku. Ľudstvo je stereotyp. Hľadám obsah, napriek obdivu zameraného na môj úžasný štýl. Štýl je však stereotyp. Opak nadčasovosti, je to niečo až príliš charakteristické.
Mojou silou je efekt. Nik ma totižto nebude poznať, keď prechádzam vlnami popri nich. Budú chcieť spoznať tie vlny. Neukazujem ľudskosť, ale človeka. Niečo, čo vymyslel niekto dávno predo mnou a ja to ukazujem ako najnovší vynález. Ako to je možné? Naučil som sa prijať, že niesom ľudstvo, že som človek. O mojich efektoch však nebudem písať, nebudem písať ani o dobre a zle, čiže o obsahu. Jediné, čo si chcel ujasniť, je efekt a obsah. Efekt vôbec nieje zlý, sú to všetky Tvoje emócie. Obsah je to, ako ich ovládať. Akási hodnota? Bez efektu, z ktorého ju vycítiš? Nie. Stačí sa spýtať samého seba: priložiť si pištoľ k hlave a odpovedať si pravdu, inak ... aký to má celé význam? Pravda je tá, že si človek, že niesi ľudstvo. Že nemiluješ ľudstvo, ale ľudstvo z duše nenávidíš, ale miluješ každého svojho priateľa a nepriateľa. Vieš si predstaviť, že ľudstvo nejestvuje?
Vraví sa, že umenie je obrazom doby. Vravím, že umenie je obrazom duše.
